Seriál Celuloid country - 2011

Popis seriálu Celuloid country 2011

Dokumentárna séria mapujúca dejiny slovenského dokumentárneho filmu. Jednotlivé časti: 1.Nadšení amatéri: 1895 - 1918 Etapa priekopníkov. Do zániku Rakúsko Uhorskej monarchie v roku 1918 boli hlavným bremenom slovenskej kinematografie maďarské asimilačné tlaky. Bránili výrobe pôvodných slovenských filmov a slovenských medzititulkov. Súčasťou dejín slovenskej kinematografie sa v tomto čase stávajú Karol Palugyay, Alexander Lifka, Eduard Schreiber, Ľudovít Kormendy-Ekes. 2.Osamelí bežci: 1919 - 1937 Československá kinematografia umožnila, aby sa slovenčina objavila v kinách. Vznikla neveľká, no rastúca sieť kín. Toto obdobie charakterizujú mená ako Jozef Čeřovský, Karol Plicka alebo Ivan Július Kovačevič. V II. Polovici 30-tych rokov sa ukázalo, že rozvoj slovenskej kinematografie nie je možný bez podpory štátu. Slovensko bolo zväčša využívané ako romantická kulisa pre českých filmárov. V období prvej Československej republiky neexistovala na Slovensku kontinuálna filmová tvorba. 3.Prvé hrané filmy: 1919 - 1937, pokračovanie Československá kinematografia umožnila, aby sa slovenčina objavila v kinách. Vznikla neveľká, no rastúca sieť kín. Toto obdobie charakterizujú mená ako Jozef Čeřovský, Karol Plicka alebo Ivan Július Kovačevič. V II. Polovici 30-tych rokov sa ukázalo, že rozvoj slovenskej kinematografie nie je možný bez podpory štátu. Slovensko bolo zväčša využívané ako romantická kulisa pre českých filmárov. V období prvej Československej republiky neexistovala na Slovensku kontinuálna filmová tvorba. 4.Nástup: 1938 - 1947 Školfilm a Slovfis. Počas Slovenského štátu sa vybudovali personálne, inštitucionálne a technické predpoklady kontinuálnej filmovej produkcie. Vznik spoločnosti Nástup (1939) s 50 účasťou štátu znamenal zoštátnenie kinematografie. Benešovým dekrétom z augusta 1945 sa táto účasť zvýšila na 100 . Vo filmovej výrobe dominovala produkcia týždenníkov. Prvými filmovými spravodajcami sú Ivan J. Kovačevič a Eugen Mateička, v non-fiction produkcii sa režijne profiluje aj Paľo Bielik. V roku 1938 Karol Plicka otvára celoročný kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu na Škole umeleckých remesiel. Etnografickú líniu non-fiction tvorby rozvíja mesačník LÚČ. V roku 1940 vzniká štátny podnik Školfilm, v rámci ktorého pre vzdelávacie účely nakrúcali didaktické filmy Jaroslav Vančo, Viktor Kubal, Florián Andris, Jozef Zachar a iní. 5.Úderníci filmu: 1948 - 1955 Slovenský dokumentárny film v rokoch 1948 – 1955. Piata časť cyklu Celuloid country nás uvedie do obdobia, kedy bol dokumentárny film dôležitým nástrojom novej moci a ideológie. Slovenskí filmári vycvičení z obdobia Slovenského štátu sa podriaďujú novej spoločenskej objednávke. Je to obdobie zásadných zmien - moc prevzali komunisti, Klement Gottwald sa stáva prvým robotníckym prezidentom a prevláda vplyv Sovietskeho zväzu, stalinizácia. Hlavné „zmeny“ v živote ľudu sú industrializácia, uzákonená povinnosť pracovať, zakladanie družstiev, ideológia ateizmu a obnova krajiny po vojne. Ako mal práve film „pomáhať“ budovať novú krajinu? Ešte v roku 1945 vydal prezident Beneš dekrét, v ktorom štát získal monopol na činnosť v oblasti filmu. Vznikol Československý štátny film a likviduje sa majetok Nástupu a Školfilmu. V Prahe od roku 1946 funguje FAMU, kde študujú aj Slováci. Film sa profesionalizuje - zabezpečuje sa vybavenie štúdií, školia sa noví pracovníci filmových profesií, všetko kvôli rýchlej prevýchove občana. Zdokonaľuje sa aj cenzúra. Vylučujú sa námety z prostredia inteligencie a strednej vrstvy, hlavným nositeľom pokroku vo filme je robotnícka trieda. Film prehodnocuje udalosti SNP, manipuluje fakty podľa komunistickej demagógie, vytvára novú pravdu. V móde sú filmy o vzorných pracovníkoch a úderníkoch ako svetlých príkladoch, dominujú témy o náboroch žien do výroby, neosobné portréty pracujúcich, ktoré vyzdvihujú typ nového človeka. Filmy sa točia podľa straníckych uznesení. V polovici 50-tych rokov prichádzajú prví absolventi FAMU ako bol napríklad Štefan Uher. Koncom päťdesiatych rokov sa nemožnosť autorsky sa prejaviť konečne trochu láme... 6.Šesťdesiate 7.Normalizácia 8.1989-1995 9.Generácia 90.
Zdroj: oficiální distributor