Jack Lemmon (1925 - 2001)

“Nikto si nezaslúži zarábať také veľké prachy, a už vôbec nie my herci.”

Sprvoty pracoval ako pianista v pivárni, cez rádio a televíziu sa dostal až na slávnu Broadway a prvá filmová príležitosť ho nenechala na seba dlho čakať. Filmový debut si odbil po boku slávnej Judy Holliday v komédii “It Should Happen to You” (1954). Po úspechu ďalšej komédie, v ktorej sa objavil - “Mister Roberts” (1955) - prišlo aj prvé ocenenie, a tým bol hneď Oscar za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Od tých čias sa o Jacka bili filmový producenti a aj jeho cena v Hollywoode značne vzrástla.

Rok 1959 priniesol poprvýkrát spoluprácu Jacka s režisérom Billym Wilderom v dnes už legendárnej komédii s “Some Like It Hot”, kde sa Lemmon spolu s Tonym Curtisom vydávali v úteku pred mafiou za členky ženského kabaretného orchestra. Aj keď v tomto prípade ešte Lemmon nepremenil nomináciu na Oscara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe, jeho kredit ešte viac stúpol. Rovnica “Wilder + Lemmon = komerčný úspech” fungovala ešte šesť krát, prvý raz hneď rok po Niekto to rád horúce. Komédia “The Apartment” (1960) znamenala ďalšiu Lemmonovu nepremenenú nomináciu na Oscara. Nevyšlo mu to romancou s krásnou Lee Remick “Days of Wine and Roses” (1962).

V Lemmonovej kariére nastalo obdobie, v ktorom ľahšie komédie vystriedali zložitejšie dramatické roly. Jack ukázal, že je naozaj všestranným hercom a vďaka stvárneniu biznismena Harryho Stonera v dráme Johna Avildsena “Save the Tiger” (1973), konečne získal aj spomínaného Oscara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe. Aj keď na túto prestížnu trofej siahal ešte trikrát, nikdy viac ju už nezískal. V roku 1971 sa vcelku úspešne presadil aj ako režisér, vo filme “The Kotch” si hlavného hrdinu zahral jeho veľmi dobrý priateľ Walther Matthau.