Jack Cardiff bol britský kameraman a režisér. Jeho rodičia pri natáčaní filmov vypomáhali za jednu libru denne, čo bol na vtedajšiu dobu slušný zárobok, ako sám tvrdil Jack. Tak sa teda stalo, že Jack sa okolo filmov začal pohybovať už ako 4-ročné dieťa. V tomto veku si zahral vo filme MY SON, MY SON (1918) na čo si dokonca matne spomína. Navštevoval desiatky škôl, pretože sa neustále s rodičmi sťahoval. Sám o sebe tvrdil, že kvôli tomu sa vlastne v školách nič nenaučil.
Zlomom v jeho kariére kameramana bola spolupráca s režisérom Michaelom Powellom a tiež Emericom Pressburgerom, ktorí spolu točili filmy ako napríklad ŽIVOT A SMRŤ PLUKOVNÍKA BLIMPA (1943), ČIERNY NARCIS (1947) a známe ČERVENÉ ČRIEVIČKY (1948).
Neskôr sa vydal na dráhu režírovania, ale natočil pár béčkových filmov, ktoré veľký úspech nemali. Od kritikov dostal otázku či chce byť priemerným režisérom alebo radšej vynikajúcim kameramanom, ale krátko na to konečne zožal úspech za film SONS AND LOVERS (1960), za ktorý získal Zlatý glóbus za najlepšiu réžiu.
Jack Cardiff bol umelcom nielen za kamerou, ale aj v súkromí. Veľmi rád maľoval obrazy, dokonca kopíroval rôznych najznámejších maliarov, ako bol napríklad Van Gogh. Tvrdil, že aj namaľovať obraz, ktorý kopírujete je náročné a vlastne sa týmto spôsobom vždy niečo nové naučil. Ďalej veľmi rád fotil tváre žien – herečiek (Sophia Loren, Audrey Hepburn, Marilyn Monroe) počas obedňajšej prestávky priamo na „pľaci“ . Tieto fotky mal doma spolu so svojimi obrazmi.