Friedrich Wilhelm Ernst Paulus sa narodil 23. septembra 1890 v meste Breitenau – Guxhagen, ktoré bolo súčasťou Nemeckého cisárstva. Jeho otec bol učiteľ.
Počas prvej svetovej vojny sa aktívne zapojil do bojov. Za svoje úspechy bol povýšený do hodnosti kapitána. Po porážke cisárskej armády i naďalej zostal pôsobiť v neveľkej povojnovej ozbrojenej sile Nemecka. Jeho kariéra sa naplno rozbehla až po roku 1933, kedy sa moci chopila fašistická strana na čele s Adolfom Hitlerom. Paulus podporoval jeho politiku a i preto už pred začiatkom druhej svetovej vojny pôsobil v hodnoti generálmajora.
Počas druhej svetovej vojny pôsobil najmä na východnom fronte. Bol to výborný stratég, ktorý vyhral veľa bitiek. Avšak v roku 1942, keď bol veliteľom 6. nemeckej armády, ktorá sa zúčastnila boja o mesto Stalingrad, bol obkľúčený sovietskou Červenou armádou a po dlhých a ťažkých bojoch padol do zajatia. Deň pred tým, ako sa vzdal, bol povýšený do hodnosti poľného maršala. V sovietskom zajatí začal byť kritikom fašistického režimu a začal pracovať v prospech sovietskej propagandy.
Po ukončení vojny bol prepustený zo zajatia. Usadil sa v Nemeckej demokratickej republike (NDR), kde pôsobil v niekoľkých politických, vedeckých a pedagogických inštitúciach. V roku 1955 sa kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu utiahol do súkromia. Trpel vážnym organickým mozgovým ochorením. Zomrel prvého februára 1957 v Drážďanoch, vo veku 66 rokov.