Nebyť Ingmara Bergmana, mohla sa stať doktorkou a herecká komunita by bola ochudobnená o jednu nesporne zaujímavú osobnosť. Ale nepredbiehajme...
Lena nedostala do vienku len tvár na okúzľovanie, ale aj mozog na závidenie. Na prestížnu štokholmskú National Theatre Academy sa ale napriek tomu neprebila bez prekážok: dvakrát za sebou neuspela v záverečných testoch, a tak sa pustila do štúdia medicíny. Táto predstava sa ale nepozdávala Ingmarovi Bergmanovi (jej otca režíroval vo viacerých filmoch a videl Lenu amatérsky hrať divadlo). Ten ju presvedčil, aby sa ešte raz ponaťahovala s osudom. Na tretí raz tak bola v roku 1976 konečne prijatá na National Theatre Academy a vzdala sa lekárskej kariéry.
Po štúdiu sa stala členkou Royal Dramatic Theatre, na ktorého scéne slávila úspechy v zlatých klasikách. Bergman ju obsadil do snímok TVÁROU V TVÁR či FANNY A ALEXANDER a stihol si ju už natoľko obľúbiť, že pre ňu napísal postavu vo svojom komornom TV filme PO SKÚŠKE (Efter repetitionen).
Americkým debutom bola NEZNESITEĽNÁ ĽAHKOSŤ BYTIA Philipa Kaufmana, kde sa stala milenkou Daniela Day-Lewisa. Najvýraznejšou premenou prešla ako zúfalá Máša v SOKYNIACH (Enemies: A Love Story). Oscarová nominácia a cena newyorkských filmových kritikov pre najlepšiu herečku vo vrecku. Lena, absolútne spokojná so svojím telom, sa v oboch posledných filmoch ukázala bez šiat a po týchto skúsenostiach sa nechala počuť: „Nahota je len ďalším kostýmom.“