Tim Burton 65 let

Duchom introvert, výzorom extrovert. Tima Burtona môžte vnímať ako podivného, uleteného, extravagantného i šialeného človeka. A zároveň aj ako inteligentného, kultivovaného a veľmi osobitého umelca. Pre točenie filmov sa narodil. Bez jeho fantázie a predstavivosti by bola vizáž súčasnej kinematografie nudnejšia. Jeho filmy sa totiž minimálne pre svoj výzor nedajú zaradiť do žiadnej škatuľky. Teda keď pominieme tú jeho, burtonovskú.

Po strednej škole, konkrétne v roku 1976, Burton nastúpil na California Institute of the Arts, kde práve štúdio Disney hľadalo mladé talenty. Prihlásil sa na výukový program, kde sa mu veľmi zapáčilo a v roku 1979 sa stal nadšeným členom týmu Disneyho animátorov. Ale jeho nadšenie a vyhliadky na ideálnu budúcnosť veľmi rýchlo pominuli. Pracovať na plný úväzok ako radový animátor bolo preňho príliš otrocké a málo kreatívne. Jeho aktivita sa obmedzovala iba na mechanické prekresľovanie tisícok obrázkov individuálnych postavičiek bez toho, aby mohol prispieť sám k rozvoju charakterov a uplatňovať v práci svoje nápady. THE FOX AND THE HOUND (1981) bol jeho prvý a posledný animátorský počin, pretože sa pri ňom takmer unudil k smrti.

Mal však šťastie. Štúdio si všimlo jeho talent a vyššie ambície a umožnilo mu natočiť si dva vlastné, krátkometrážne filmy. Ten prvý, bábkový VINCENT (1982), trval 6 minút a rozprával o malom chlapcovi Vincentovi Malloyovi, ktorý fanaticky obdivuje herca Vincenta Prica, čím svojej mame vyrába nočné mory. Pikoškou bolo, že sprievodný komentár k filmu nahovoril sám Price, čím si Burton splnil malý detský sen. A tým druhým filmom bola hraná, 29-minútová čiernobiela detská parafráza na Shellyovej Frankensteina FRANKENWEENIE (1984) o chlapcovi, ktorý sa pokúsi oživiť svojho mŕtveho psa. Disney bol z oboch filmov trochu rozhorčený, pretože ich nemohol uviesť čoby rozprávky pre deti. Neboli nijak škodlivé, ale niesli sa v temnejšom duchu a vo svojom vnútri skrývali výrazný dramatický potenciál, ktorý by deti zrejme veľmi nerozosmial. Do širšej distribúcie sa nakoniec nedostal ani jeden z nich a videli ich akurát niekoľkí "ľudia od filmu". Ale to Burtonovi úplne stačilo.

Výtvarná a vôbec režijná osobitosť predovšetkým polhodinového Frankenweenieho nadchla dokonca samotného Stephena Kinga, ktorý Burtona odporučil svojmu kamarátovi Bonni Leeovi z Warner Bros... No a ten zase poznal komika Paula Reubensa, ktorý si práve dopisoval scenár na telo a hľadal preň režiséra. Dobrodružná komédia PEE-WEEHO VEĽKÉ DOBRODRUŽSTVO (1985) o chlapíkovi, ktorý sa vydá naprieč krajinou hľadať svoj ukradnutý bicykel, bola pre Burtona veľkou príležitosťou predviesť, čo dokáže na poli celovečerného filmu. A hoci v nej musel krotiť svoje temné chúťky, naplno nechal rozoznieť svoj bláznivý vizualizmus a s filmom uspel viac, než si mohol priať. Pri rozpočte 6 miliónov $ zarobil film len za prvý víkend 4,5 milióna $ a stal sa hitovkou. Nadšení finančníci z Warner Bros. potľapkali Burtona po pleci a dali mu 15 miliónov, nech si natočí svoj vlastný veľký film.