Stephen Hopkins 65 let

Tento rodák z Jamajky nejaký čas lovil v austrálskych a priľahlých filmových vodách a po NEBEZPEČNEJ HRE s Johnom Polsonom v ´87-om sa preslávil v Hollywoode entým dobrodružstvom kotolníka Freda Kruegera v sérii odštartovanej Wesom Cravenom – NOČNÁ MORA NA ELM STREET 5: DIEŤA ZO SNA. Nesnažil sa o strašidelnosť, aby sme sa báli zaspať, kráčal v solídnych šľapajach „štvorkového“ Rennyho Harlina, ktorý nezaprel akčné gény, ktorým ustúpil príbeh, nedajbože psychologická stránka hrdinov. O všetkom hovorí už titulková pasáž, kedy síce nevieme, na čo sa pozeráme, ale je to krásne natočené, osvetlené a podfarbené patričnou hudbou – až neskôr zistíme, že to bol sex.

Asi si potreboval oddýchnuť od príšer z vesmírov a snov a tak siahol po realistickom scenári ZDESENIE (predtým natočil malý thriller o nechcených svedkoch vraždy s Emiliom Estevezom a Cubom Goodingom juniorom), kde proti sebe postavil psychopata Tommyho Lee Jonesa a pyrotechnika Jeffa Bridgesa. Štandardný thrillerový kúsok, pripomínajúci majestátny vrak lode, v ktorom sídli titulný gauner – veľkolepé, ale viac nič. Akurát s hudbou od U2.

Dovtedy to bolo najmä o akcii, LOVCI LEVOV ale dokázali, že sa kľudne zaobíde aj bez jatiek. Príbeh vznikol na základe skutočných udalostí, kedy na prelome 19. a 20. storočia v Afrike pár levov vyvraždil vyše sto robotníkov, ktorí tu stavali „most do civilizácie“. Hopkins si uvedomil, že už ten fakt je desivý sám o sebe a drvivá väčšina akčných sekvencií sa zaobišla bez explicitnej krvi, leví teror bol aj s pomocou výbornej kamery Vilmosa Zsigmonda prezentovaný akoby za oponou, krikom v tme alebo strhujúcimi pasážami so skutočne živými levmi, ako skutočne bežia naprieč skutočne panikáriacim davom. Film z produkcie Michaela Douglasa, ktorý si aj s chuťou strihol rolu lovca, ktorý na poslednú chvíľu prichádza pomôcť inžinierovi Valovi Kilmerovi, ďalšiemu hercovi, ktorého Hopkins dokázal po dlhšom čase prinútiť ku kvalitnému výkonu, získal Oscara za strih zvukových efektov.

Nie vždy sa ale zadarí a filmová verzia v USA kedysi populárneho rodinného sci-fi seriálu STRATENÍ VO VESMÍRE, je toho dôkazom. Film sa nemohol sťažovať na malý rozpočet ani neschopných hercov, napokon sa ale stal výstražným dôkazom toho, ako sa space opery točiť nemajú. Zrejme najväčší problém je v scenári, ktorý sa snaží napchať množstvo televíznych motívov do jedného celovečerného filmu a potom sa netreba čudovať, že výsledkom je prehustenosť, navyše s trikmi, ktorých je viac než dosť a ktorých kvalita je miestami rozporuplná. Hopkins sa v tej trme-vrme akosi stratil a ak film dýcha atmosférou, tak snáď len v pasáži z Bludného Holanďana, obývaným dravými pavúkmi.