Geniálny režisér, scenárista, herec a komik sa narodil pod pôvodním menom Jacques Tatischeff. Jeho otec Georges- Emmanuel bol pôvodom Ruskej národnosti a matka Marcelle Claire bola Holanďanka. Žili spoločne vo francúzskom mestečku Le Pecq. Začínal ako profesionálny hráč rugby, neskôr sa dal na kariéru míma a profesionálneho imitátora.
Ako režisér debutoval v roku 1947 vo svojom krátkom filme ŠKOLA POŠTÁROV, kde vytvoril postavu jednoduchého poštára Francoisa, ktorý sa ocitne pod vplyvom amerikanizácie. Táto postava sa opäť objavila v jeho prvom celovečernom filme IDE, IDE POŠTOVÝ PANÁČIK. (1949), kde Tati poukazuje na boj jednotlivca proti neľudskej modernej mašinérii. O pár rokov neskôr prišiel ďalší celovečerný film PRÁZDNINY PÁNA HULOTA (1953), v ktorom predstavil hrdinu, pána Hulota, ktorého hral Tati sám. Pán Hulot, konzervatívny a starý babrák vo svojom pokrčenom plášti a klobúku, s neodmysliteľnou fajkou visiacou v kútiku úst napriek svojej dobrosrdečnej povahe a veľkému úsiliu pokazí všetko, čoho sa dotkne.
1958 – rok v ktorom vychádza další jeho film MôJ STRÝKO. Za tento snímok dostal v kategórii Najlepší zahraničný film, Oscara. Šťastena sa naňho po oscarovom večere neusmievala. Prišiel totiž snímok PLAYTIME (1967), ktorý bol v čase svojho uvedenia obrovským prepadákom. Po nakrútení takéhoto „neúspechu“ toho Tati už veľa nenakrútil.
Komédia z roku 1971 PÁN HULOT IDE NA VÝSTAVU bola ďalším mylníkom doby, keďže to bolo v čase boomu dynamických komédii s Louisom de Funésom. Funésovmu humoru nemohlo byť viac vzdialenejšie ako jemný a nenápadný Tatiho humor.