Leonard Rosenman (1924 - 2008)

Hudba Leonarda Rosenmana vie splynutím s filmovým obrazom dosiahnuť pozoruhodných výsledkov, avšak žiaden z jeho soundtrackov sa zrejme nikdy nestal tým prvým, po ktorom by poslucháč oboznamujúci sa s filmovou hudbou siahol. Jedným z najzaujímavejších aspektov modernistickej filmovej hudby (ktorej bol aj on autorom) je fakt, že filmoví diváci sú ochotní počúvať zvukovo surové, zdanlivo náhodne štruktúrované avantgardné skladby, ktoré by bez obrazu pravdepodobne nezniesli. Sám skladateľ bol raz svedkom toho, ako hudobne nevzdelaní ľudia po zhliadnutí filmu pozitívne hodnotili jeho disonantný hudobný sprievod. Keď im však nahrávku pustil samostatne, reagovali vlažne alebo vyložene odmietavo, čo len naznačuje, že podobnú hudbu, pokiaľ neobsahuje ľahko zapamätateľné melódie alebo rytmické prvky, diváci rýchlo zabúdajú. Milovníci ľúbivých a jednoduchých zapamätateľných melódií tak nebudú nikdy patriť do radov jeho fanúšikov.

K filmovej hudbe ho priviedol legendárny rebel James Dean. V 50. rokoch minulého storočia musel americký filmový priemysel pod vplyvom rozmáhajúcich sa nových formátov reagovať na potreby mladého publika, ktoré však už neakceptovalo dovtedajšie konvencie hollywoodskej filmovej hudby. Dean, ako vychádzajúca hviezda a symbol mladej generácie, chodieval k Rosenmanovi na hodiny klavíra a sám ho doporučil režisérovi Eliovi Kazanovi na zloženie hudby ku kultovej adaptácii románu Johna Steinbecka NA VÝCHOD OD RAJA. Skladateľov sugestívne moderný a tonálne ťažko postihnuteľný orchestrálny štýl tu znepokojivo posilňuje zádumčivú, miestami klaustrofobickú náladu.

V nasledujúcom Deanovom filme REBEL BEZ PRÍČINY tému mladistvého vzdoru zdôrazňuje surový hudobný expresionizmus s chromatickými, občas až atonálnymi pasážami, ktoré dokonale vyjadrujú vnútorný nepokoj hlavného hrdinu. Bohaté skúsenosti s modernými kompozičnými technikami rozvinul vo filme THE COBWEB. Serialistickou, 12-tónovou kompozíciou chcel v príbehu odohrávajúcom sa v psychiatrickej liečebni zachytiť skryté neurózy, ktoré ovplyvňujú správanie sa postáv.

Pre sci-fi snímku FANTASTICKÁ CESTA skomponoval vôbec prvú čisto atonálnu kompozíciu. Istým spôsobom sa mu tiež dá prisúdiť prvenstvo v používaní etnickej hudby v amerických westernoch. V pseudowesterne MUŽ ZVANÝ KÔŇ znie hudba pozostávajúca z indiánskych perkusií, fláut a vokálov, čo bolo v rozpore s konvenciami žánru v hollywoodskej tradícii. Po úspechu Planéty opíc pracoval na jej pokračovaní DO VNÚTRA PLANÉTY OPÍC, kde po vzore Jerryho Goldsmitha zložil hudbu v podobnom modernistickom duchu obohatenú o paródiu liturgickej hudby. Obdobný štýl použil tiež v piatom filme série BITKA O PLANÉTU OPÍC.