John Garfield (1913 - 1952)

„Žiadny herec nemôže byť naozaj dobrý, kým nedosiahne 40 rokov.“

Johnovi svitlo na lepšie časy, keď si jeho otec konečne našiel ženu, ktorá bola ochotná nahradiť chlapcom matku. Rodina sa presťahovala do skromného bytu v Bronxe, kde si John takmer okamžite našiel popredné postavenie v miestnom mládežníckom gangu. Začal sa seriózne venovať boxu a denne poctivo trénoval. Naďalej však zostával veľmi problematickým a neprispôsobivým rebelom, ktorého vylúčili z každej školy, do ktorej kedy chodil. Zúfalý otec nemal inú možnosť, ako ho poslať do ústavu pre nenapraviteľné deti a dúfať, že to pomôže.

Drsné rozhodnutie Johnovho otca sa paradoxne ukázalo ako rozhodujúci element celej chlapcovej budúcnosti. Riaditeľ školy, človek s veľmi individuálnym prístupom k svojim problematickým zverencom, si všimol, že John disponuje zvláštnou schopnosťou zaujať ľudí. Zobral ho do miestneho debatného krúžku, kde sa ukázalo, že John má veľký dar reči a jeho hlasový prejav je intonačne dokonalý. Svoje schopnosti si čoskoro uvedomil aj samotný John a začal na sebe pracovať. Netrvalo dlho a dostavili sa prvé úspechy. John vyhral debatnú súťaž a s prvým miestom získal aj štipendium, ktoré mu umožnilo zapísať sa do hereckej školy American Laboratory Theatre, založenej v r. 1923 hercami ruského pôvodu, Richardom Boleslavskim a Mariou Ouspenskou, ktorí praktizovali náročnú Stanislavského metódu.

John sa pustil do štúdia herectva s vážnosťou a nasadením. Popri ňom sa venoval aj rôznym dobrovoľníckym činnostiam v prospech školy a divadla, napr. maľoval scenérie, staval divadelné kulisy alebo pomáhal s osvetlením. Najradšej však sedel v hľadisku a sledoval prácu hercov.