Winton C. Hoch sa narodil 31. júla 1905 v Storm Lake, Iowa a zomrel 20. marca roku 1979 v Santa Monice, ako 73-ročný. Cestou kameramana sa vydal až v prvej polovici 30-tych rokov. Skôr, než sa tak stalo, stihol sa presťahovať do Kalifornie (1924) a postupne sa vypracoval na chemika v California Institute of Technology (1931). Prispieval do cestopisov Jamesa A. Fitzpatricka a skúmal taktiež technológie z oblasti fyziky.
Počas druhej svetovej vojny Hoch narukoval do námorníctva Spojených štátov a bol popri natáčaní mnohých prísne tajných aktivít, vrátane práce na testovaní atómových technológií v Los Alamos. Po vojne bol pri natáčaní filmu Tap Roots a v roku 1948 sa prezentoval prvou spoluprácou s režisérom Johnom Fordom a hercom Johnom Wayneom, vo westerne 3 Godfathers.
V tom istom roku získal svojho prvého Oscara za epický film Johanka z Arku, s Ingrid Bergmanovou v hlavnej úlohe. V roku 1949 natáčal s Fordom druhú časť neoficiálnej kavaleristickej trilógie, MALA ŽLTÚ STUŽKU, za čo získal opätovne Oscara. Tretieho Oscara za farebnú kameru získal už pri svojej tretej nominácii, a to za romantickú komédiu TICHÝ MUŽ (1952), kde s režisérom Fordom zavítali do odľahlého írskeho vidieka.
Ďalším filmom z vojnového prostredia je PÁN ROBERTS (1955) s plejádou amerických hviezd – Jamesom Cagneym, Henrym Fondom, či Jackom Lemmonom. V roku 1956 s Johnom Fordom nasnímali a natočili možno najpôsobivejší western všetkých čias – STOPÁRI – ktorý sa môže pýšiť prinavrátením k slávnej Monument Valley a veľmi silným emocionálnym príbehom. Kariéru ukončil niektorými kontroverznými filmami (Zelené barety) a v americkom televíznom seriáli The Banana Splits and Nanny and the Professor. Hoch nikdy za svoju kariéru nenatočil čiernobiely film a práve vo farebnom spektre sa jeho filmy v reštaurovaných a remasterovaných kópiách vynímajú najpôsobivejšie a dodnes tak inšpiruje celé generácie kameramanov, ktorí čerpajú z jeho novátorských techník.