Až do roku 1995 hrávala Elisabeth väčšinou iba jednorozmerné role "príjemných partneriek hlavných hrdinov" a nikdy nevybočila z koľají priemerne úspešných filmov. Až rolou prostitútky so zlatým srdcom v LEAVING LAS VEGAS, kde sa stala anjelom strážnym „oscarového pijana“ Nicolasa Caga, pretrhla tento bludný kruh a stala sa skutočnou herečkou. Jej predošlé role však neboli žiadnou lotériou a producenti vedeli veľmi dobre, prečo jej sadnú ako vyšité. Elisabeth je totižto skutočne príjemným, usmievavým "veľkým dievčaťom", z ktorého má človek pocit, že je stelesnením čistoty a nevinnosti. Nepochybne v tom má prsty aj jej minulosť, ktorá zahrňuje vyrastanie vo veľmi slušnej a decentnej rodine vo veľmi slušnom a decentnom prostredí amerického Wilmingtonu.
Vysoko riskantný nízkorozpočtový projekt, v ktorom i sám Nicolas Cage hral iba za symbolický honorár, sa stal nielen kritikou do nebies vynášaným umeleckým dielom, no zožal i nadšené divácke ohlasy a svoje výrobné náklady prevýšil bohatými ziskami. Šťastie skrátka zahralo do karát všetkých zúčastnených a tak skončili producenti s plnými peňaženkami, Cage s Oscarom v ruke a Figgis so Shuovou s obrovským uznaním (a Oscarmi na dosah rúk). Po tomto úspechu si už Elisabeth mohla začať vyberať z množstva scenárov a tak boli pod jej ďalšími filmami podpísaní takí tvorcovia ako akčný špecialista Phillip Noyce (SVÄTÝ), intelektuálny komik Woody Allen (POZOR NA HARRYHO!) alebo úchylný provokatér Paul Verhoeven (MUŽ BEZ TIEŇA). A i keď sú ich filmy navzájom diametrálne odlišné, všetkých troch ich spája minimálne jedna vlastnosť - prekliato dobre si vedia premyslieť, komu zveria hlavné úlohy vo svojich filmoch.