Štefan Mišovic (1921 - 2008)

Štefan „Dedo“ Mišovic sa narodil 19. decembra 1921 v Tisovci. Tu vyrastal a v 14-tich rokoch začal pôsobiť v miestnom ochotníckom divadle. S ochotníckym divadlom neprestal ani počas štúdia strojného zámočníctva. Po doštudovaní začal pracovať ako technik v Považských strojárňach. Popri zamestnaní pokračoval s ochotníčením v Divadelnom ochotníckom krúžku pri Považských strojárňach, kde okrem divadelných hier účinkoval aj v operetách.

V divadle i vo filme najprv stvárňoval mladých ľudí plných vitality, rokmi však jeho herectvo vyzrelo do charakterových polôh. Jeho doménou sa stali zemité naturálne postavy s negatívnymi črtami. Jeho typické herectvo sme mohli vidieť vo filmoch Koža (1976, chamtivý Grnáč), Ľudská láska (1978, postava skúpeho gazdu), Krutá ľúbosť (1978, Kristkin otec), Zánik samoty Berhof (1983, strážmajster Lašica), Skalpel, prosím (1985, horár Jozef Uzel). Poslednou filmovou postavou bol gazda Debnár z poviedkovej drámy Krajinka (2000, poviedka – Pastier Vojto).

Mal dvoch synov, Štefana a Branislava, a keď sa nevenoval vo voľnom čase im a svojej rodine, rád zavítal medzi ochotníkov v okolí Martina (Dražkovce, Turčiansky Peter, Žabokreky). Od roku 1990 začal s ochotníkmi zo Žabokriek spolupracovať výraznejšie a ako režisér napokon v Žabokrekoch viedol 60 ochotníckych hercov a nacvičil s nimi mnoho inscenácií. V roku 1995 spolu navštívili Scénickú žatvu v Martine.