Christopher Walken 81 let

Rešpekt, úcta, strach. To sú pocity, ktoré vyvoláva jeho tvár, keď sa zjaví na filmovom plátne. Ako kladný hrdina je niekým, s kým by ste sa cítili v bezpečí aj s dvadsiatimi sfetovanými punkermi za chrbtom, ako záporák je niekým, koho by v tmavej uličke nechcel stretnúť ani ten najtvrdší hrdina filmového plátna. S hraním začal Walken v desiatich rokoch a prvého broadwayského účinkovania na javisku sa dočkal v šestnástich. Zatiaľ čo vo svete divadla a televízie slávil už v tomto veku relatívne slušné úspechy, na prvú výraznú filmovú rolu si musel počkať až do roku 1977, kedy ho Woody Allen obsadil do role mentálne postihnutého brata Diane Keatonovej vo filme ANNIE HALLOVÁ. Jeho vynikajúci výkon nezostal nepovšimnutý a režisér Michael Cimino mu ponúkol rolu v pripravovanom projekte LOVEC JELEŇOV (1978). Film o osudoch troch vietnamských veteránov, v ktorom hral tiež Robert De Niro sa stal udalosťou roka a Christopherov dych berúci výkon bol ocenený Oscarom.

V deväťdesiatych rokoch sa Walken začal orientovať na nezávislé projekty Abela Ferraru (napr. KRÁĽ NEW YORKU) a Quentina Tarantina. Jeho kreácia sicílskeho gangstra z PRAVDIVEJ ROMANCI (1993) hovorí za všetko. Tarantino mu tiež dohodil malú, ale výbornú roličku v jeho legendárnom PULP FICTION (1994). Pre osvieženie pamäti: išlo o príbeh zlatých hodiniek... Jednými z jeho najlepších rolí z posledného obdobia sú postava bezhlavého jazdca v Burtonovom OSPALEJ DIERE (1999) a komická postava geniálneho, ale trošku streleného, "protinukleárneho" otca Brendana Frasera v romantickej komédii PRÍCHOD Z MINULOSTI (1999). A čo je na týchto jeho postavách úplne najlepšie? Že sa v nich nebojí spraviť si sám zo seba srandu a svoj, toľko obdivovaný a žiadaný imidž tvrďasa vystavuje paródii seba samého. Christopher skrátka nie je taký, ako vyzará na prvý pohľad.