Slavomír Záhradník sa narodil 10. júla 1937 v Nižnej Boci, v okrese Liptovský Mikuláš. V 4 rokoch sa presťahoval a začal bývať v obci Hybe u starých rodičov. Keď mal Slavo 14, začal študovať na elektrotechnickej priemyslovke v Banskej Bystrici. Po dvoch rokoch však prestúpil do Bratislavy a po stretnutí s kamarátom z dediny, Ivanom Rajniakom, išiel na prijímací konkurz VŠMU. Aj napriek tomu, že o divadle veľa nevedel, bol spokojný, že Rajniaka poslúchol. Komisia práve vtedy hľadala robustné typy chlapov, a tak bol prijatý.
Z diel, v ktorých pôsobil, bol zapamätateľný hlavne vďaka svojej pevnej mužskej postave a osobitému, drsne zafarbenému hlasu. Medzi prvé filmy a televízne inscenácie, kde si zahral patria Smrť sa volá Engelchen (1960), Mladé letá (1962), Smrť prichádza v daždi (1965) či Traja svedkovia (1968). Väčšina divákov si ho však pamätá ako neprehliadnuteľného zbojníka Martina z filmu Pacho, hybský zbojník (1975) s jeho hláškami, začínajúcimi známym: „Onééé...“ alebo z filmu Fontána pre Zuzanu (1985), ako otca Zrubca.
V súkromí bol zosobášený s dlhoročnou primabalerínou SND, Gabrielou Záhradníkovou, ktorú spoznal ešte počas pôsobenia v Tatra revue, kde sa nechtiac zrazili na schodoch a on jej vtedy drzo povedal: „Ty budeš moja žena!“ O niekoľko mesiacov sa tak aj stalo a žili spolu šťastne aj napriek tomu, že spolu nemohli splodiť deti. Veľmi dobre si spolu rozumeli a tešili sa hlavne na letá strávené v Nižnej Boci, kde si postavili chalupu. Tu trávili každý rok celé dva letné mesiace, kedy sa ani jeden nevenoval práci a len si užívali jeden druhého, návštevy priateľov a spoločné prechádzky a túry po Liptove. Tento harmonický vzťah skončil tragickou autonehodou Slava, ktorý pri nej zahynul ako 54-ročný. Pitva ukázala, že dôvodom havárie bol jeho infarkt.