Ivan Mistrík, slovenský Gérard Philipe ako býva niekedy označovaný, sa narodil v Bratislave a s týmto mestom je spätý aj celý jeho život. Časť detstva však strávil v Tŕní pri Zvolene, kde jeho otec Ján evakuoval svoju rodinu, aby ju ochránil pred vojnou. Tu sa priučil mnohým dedinským prácam a tie ho uchvátili natoľko, že uvažoval o práci mlynárskeho pomocníka. To sa však zmenilo vo chvíli, keď sa zúčastnil konkurzu do Slovenského rozhlasu na chlapčenské hlasy. Od roku 1946 vystupoval v Rozhlasovej hereckej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv.
V divadle vytvoril množstvo postáv. Nezabudnuteľný je jeho Knieža Myškin v inscenácii Idiot. Vytvoril postavy Dona Juana alebo Marca Pola v O´Neillovej hre Miliónový Marco z roku 1975. V rokoch 1966 až 1982 pôsobil v činohre SND. V divadle sa mu dostávalo hlavne senzibilných hrdinov konfrontovaných s drsným svetom.
Pred kamerou sa prvýkrát objavil v roku 1950 vo filme Ondreja Jariabka KOZIE MLIEKO a zahral si tu po boku Hany Melíčkovej, Ctibora Filčíka či Ladislava Chudíka. V začiatkoch svojej filmovej tvorby sa objavoval hlavne vo filmoch s vojnovou tématikou ako ŠTYRIDSAŤŠTYRI, v uznávanom filme Jiřího Weissa ROMEO, JULIE A TMA, ďalej KAPITÁN DABAČ, VYŠŠÍ PRINCIP alebo SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN. Z neskorších diel je treba spomenúť hlavne populárne filmy s prostredia chatárov vo Vysokých Tatrách MEDENÁ VEŽA a jej pokračovanie ORLIE PIERKO.
V roku 1977 sa stáva držiteľom čestného titulu zaslúžilý umelec a o štyri roky neskôr dostáva zase Cenu Andreja Bagara. Naproti jeho značnej popularite sa mu v súkromnom živote až tak dobre nedarilo. Jeho žena Helena Kollátová, ktorá mu porodila dvoch synov, Ivana a Michala zomrela v roku 1977 na dovolenke po náhlej mozgovej príhode. So svojou druhou manželkou Máriou Klesniakovou sa zoznámil, keď hľadal pre svojich synov učiteľku angličtiny a mal s ňou syna Jána. Ivan Mistrík bol tuhým fajčiarom, obľuboval aj alkohol v ktorom často utápal svoje problémy, no ten nakoniec aj v značnej miere spečatil jeho osud.