Alan Clarke patril medzi najlepších britských režisérov svojej generácie. Bol jedinečným vizionárom; jednoduchý a úprimný v rozprávaní príbehov, no zároveň drsný a nekompromisný v ich vyznení a pôsobení na diváka. Objavil množstvo vynikajúcich hercov (napr. Tima Rotha, Raya Winstonea, Juliana Firtha) a každého dokázal doviesť k jedinečnému výkonu. V mladej generácii britských filmárov by sa našla len veľmi malá skupinka takých, ktorá sa jeho kinematografiou sociálneho realizmu nenechala inšpirovať či ovplyvniť. Medzi jeho nasledovníkov patria napríklad Danny Boyle, Shane Meadows, Paul Greengrass a za najvplyvnejšieho tvorcu vo svojom autorskom vývoji ho považuje aj režisér a scenárista Harmony Korine.
V roku 1967 debutoval v televíznom programe Polhodinový príbeh (Half Hour Story) krátkometrážnou drámou Úkryt (Shelter) o dvoch cudzincoch, ktorým sa podarí nadviazať zmysluplný vzťah v spoločnom úkryte pred dažďom. Po niekoľkých ďalších krátkych filmoch sa upísal BBC, kde začal režírovať niektoré časti pre seriál Play for Today, čím sa v Británii etabloval ako jeden z popredných režisérov a pripojil sa tak na zoznam takých talentovaných režisérov, ako boli Mike Leigh, Ken Loach či Peter Watkins. Všetci títo známi autori sa neskôr začali orientovať na nakrúcanie filmov pre kiná, no Alan Clarke ostal až na pár výnimiek verný televízii. Aj to je možno dôvod, prečo ho v súčasnosti mimo Veľkej Británie pozná len veľmi malá skupinka ľudí.