Marcel Marceau (1923 - 2007)

Iba málokto spoznáva meno Marcel Marceau a vie si k nemu zaradiť aj tvár, hoci jeho význam pre umeleckú scénu Francúzska môžeme prirovnať k najväčším umelcom druhej polovice 20. storočia. Marceau sa stal dokonca tvárou celého druhu umenia – dodnes ho považujú za otca pantomímy a jej najhorlivejšieho propagátora.

Keď prišla vojna, mal Marcel 16 rokov. Spolu s bratom Alainom si osvojili priezvisko Marceau – jeho otec sa pôvodne volal Mangel a mama Werzbergová. Obaja sa v Limognes zapojili do hnutia odporu, pričom bratia Marceauovci pomáhali ukrývať veľké množstvo židovských detí. Akonáhle prišiel obrat vo vojne, pôsobil Marcel ako sprostredkovateľ medzi hnutím odporu a jednotkou Georgea Pattona, pretože hovoril plynule anglicky.

Okrem množstva utrpenia sa Marceau v priebehu vojny stretol aj so svojím osudom. Počas zmienených transportov boli židovské deti vystrašené a Marcel hľadal spôsob ako ich upokojiť. A pretože obdivoval umenie Charlieho Chaplina, začal vymýšľať krátke predstavenia, ktorých účelom bolo deti rozptýliť. Deti sa dostali do bezpečného Švajčiarska a Marceau získal predstavu o tom čomu by sa chcel venovať po vojne.

A naozaj, po skončení konfliktu sa zapísal na Školu dramatických umení Charlesa Dullina v Paríži. Tu ho čakali samé úspechy – jeden z jeho profesorov mu zveril úlohu Harlekýna vo variácii na tradičné umenie comedie dell arte a Marceau svojím výkonom publikum doslova ohromil. Divadlo Sarah Bernhardtovej mu dokonca umožnilo inscenovať svoju vlastnú šou pantomímy – jeho prvú – a aj ona zožala medzi divákmi nečakaný úspech.