Študoval vo Švajčiarsku a Nemecku, určitý čas trávil tiež vo Veľkej Británii a Francúzsku. Po skončení štúdia Ribbentrop pracoval ako úradník. Krátko pred prvou svetovou vojnou žil v Spojených štátoch amerických a Kanade.
Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa Ribbentrop stal poverencom a zvláštnym vyslancom pre rezort zahraničných vecí. V roku 1934 bol Joachim von Ribbentrop menovaný za zvláštneho komisára Ríšskej vlády pre odzbrojenie, pričom podliehal ministerstvu zahraničných vecí. Na týchto postoch pôsobil Ribbentrop do roku 1936, kedy sa stal nemeckým veľvyslancom vo Veľkej Británii.
Dňa 4. februára 1938 sa Joachim von Ribbentrop stal nemeckým ministrom zahraničných vecí, vo funkcii nahradil Konstantina von Neuratha. V roku 1939 sa podieľal na podpísaní takzvaného Oceľového paktu s Mussoliniho Talianskom, v auguste navyše za Nemecko podpísal v Moskve sovietsko-nemecký pakt, ktorým si obe diktatúry vymedzili sféry vplyvu v strednej Európe. Dňa 27. septembra roku 1940 Nemecko prostredníctvom Ribbentropa uzatvorilo vojnové spojenectvo s Japonskom a Talianskom.
V priebehu druhej svetovej vojny Joachim von Ribbentrop čoraz viac ustupoval do úzadia, ministrom zahraničných vecí však zostal až do konca. Po smrti A. Hitlera a neúspešnom pokuse o získanie vládneho miesta v kabinete Hitlerovho nástupcu Dönitza sa celkom stiahol do ústrania.