
422
Na plátna kín priniesol niektoré z najnásilnejších a najbrutálnejších filmových postáv, no tiež stelesnil citlivé, milujúce duše otcov a manželov. To je Harvey Keitel. Zdanlivo nenápadný muž s nekonvenčným výrazom v tvári, ktorý má divákovi zakaždým čo nové povedať. Vyrastal v drsných podmienkach new yorského Brooklynu, čo mu neskôr umožnilo dokonale sa vžiť do postáv tamojších mafiánov a drsných chlapíkov (práve tie sú totižto pilierom jeho skvelej hereckej reputácie). Ako dieťa bol nemotorným a hanblivým introvertom navyše s koktavým dialektom. Škola ho príliš nebavila a tak sa, nevediac "čo ďalej", rozhodol v šestnástich narukovať do armády. Po návrate z Libanonu, kde pôsobil ako mariňák, začal pracovať ako predavač topánok. A práve v tomto období zatúžil stať sa hercom.
V priebehu osemdesiatych rokoch Keitelova kariéra príliš nežiarila. Tiché vody množstva nenápadných rolí v podradných filmoch, z ktorých mnohé nikdy neuzreli prítmie kín, však napokon v roku 1993 rozčerilo PIÁNO Jane Campionovej. Keitel síce na rozdiel od svojich spoluhráčok Holly Huntovej a Anny Paquinovej nebol ocenený Oscarom, no jeho výkon bol dosť výrazný na to, aby si ho všimli diváci po celom svete. Skutočných fanúšikov si ale Keitel získal vďaka filmom Quentina Tarantina GAUNERI (1991) a PULP FICTION (1994) a tiež vďaka postave kňaza bojujúceho proti upírom v Rodriguezovom horore OD SÚMRAKU DO ÚSVITU (1995).
Harvey Keitel sa v roku 1982 oženil s herečkou Lorraine Braccovou. O desať rokov neskôr sa s ňou rozviedol, a ich dcéra pripadla do matkinej opatery. Keitel Braccovej nastávajúceho manžela, herca - Edwarda Jamesa Olmosa odhalil ako obťažoval dcérinu spolužiačku a podal naňho žalobu. Proces nakoniec dopadol tak, že bolo Olmosovi zakázané tráviť čas s jeho nevlastnou dcérou v neprítomnosti inej dospelej osoby.