Luc Besson 65 let

"Keď točím film, chcem diváka preniesť z jeho každodenného života niekam inam." - Luc Besson

Po SUBWAY s Isabelle Adjaniovou a Christopherom Lambertom, si dal tri roky pauzu (dlhoročné prestávky v natáčaní sa mu stali povestnými), aby následne svet ohúril v Cannes vypískanou, mladými francúzskymi návštevníkmi kín milovanou a dnes legendárnou LE GRAND BLEU, kde dal výraznejší priestor Renovi, ktorý stvoril duo so zasneným Jeanom-Marcom Barrom. Autor tu naplno zúžitkoval technický talent a lásku k potápaniu; pre úraz v detstve nemohol rozvíjať svoju kariéru týmto smerom a tak sa dal na filmy. V americkej verzii Jacques dopláva do Atlantídy.

Besson bol kritickými recenziami na Magickú hlbočinu natoľko znechutený, že keď dokončil thriller NIKITA, odmietol pozvať novinárov na premiéru. Práve od tohto filmu si berie to najlepšie z oboch filmových svetov, ku ktorým odjakživa inklinoval - fracúzskeho a amerického. Z toho prvého záujem o psychologickú prepracovanosť a svojskú atmosféru, z toho druhého dynamické tempo a veľké akčné scény, podporené patričným rozpočtom. Príbeh Nikity (Anne Parillaudová), ktorá má na výber - smrť alebo byť tajnou agentkou, zaznamenal taký úspech, že sa dočkal amerického remaku Johna Badhama a kanadského seriálu.

Jeho nasledovným počinom bol detský sen - ATLANTIS: fascinujúci fim s hudbou dvorného Erica Serry, oscilujúci medzi vizuálnym obžerstvom podmorského sveta a dokumentom bez rozprávača. Besson sa vyše jedného roka s profesionálnymi kamarátmi-potápačmi ponáral v šiestich svetových oceánoch. Film býva považovaný za sequel Hlbočiny - až na ten detail, že v ňom nie sú žiadni ľudia; len na úvod počujeme rachot mesta, postupne ale všetko utícha a a nás objíme chladná voda, v ktorej sme strávili 9 mesiacov. Dodnes sa tomuto filmu vyrovnal snáď len chrobáči Mikrokozmos.