Robert J. Flaherty (1884 - 1951)

Traduje sa, že dokumentárny žáner je prinajmenšom taký starý, ako samotný vynález filmu (viacerí odborníci totiž považujú krátke pokusy bratov Lumièrovcov za prvé dokumentárne snímky). Každopádne podobu, v akej vídame dokument dnes, mu vtisol práve americký režisér a producent Robert J. Flaherty (dodnes je prezývaný otcom dokumentárneho filmu).

Odhodlaný Flaherty sa však nevzdával a vďaka finančnej podpore kanadskej kožušinárskej firmy sa na mrazivý sever čoskoro vrátil. Priviezol so sebou všetko potrebné vybavenie (dokonca aj projekčné prístroje, chcel totiž Inuitom prehrávať doposiaľ nakrútený materiál) a usídlil sa v meste Port Harrison, provincia Quebec. Hlavnou postavou filmu Nanuk, človek primitívny (1922) je Inuit Nanuk (hral ho muž menom Allakariallak) a jeho rodina, ktorí čelia výzvam života v drsnej arktickej prírode. Mnohé príbehy súvisiace so samotným nakrúcaním filmu dnes už zľudoveli (súvisia najmä s hazardovaním s životom hlavných predstaviteľov) a režisér mal dokonca pomer s hlavnou predstaviteľkou, ktorej sa neskôr narodil syn Josephie.  

Napriek všetkým kontroverziám (a napriek papierovým predpokladom) sa z Nanuka, človeka primitívneho stal divácky hit. Dokonca taký, že štúdiá Paramount s vyučeným geológom obratom podpísali zmluvu na nový film, zaoberajúci sa životom domorodcov v Polynézii. Spolupráca so štúdiom nevychádzala podľa predstáv a predsa len jednoduchší a menej dramatický život obyvateľov súostrovia Samoa nútili Flahertyho obrátiť pozornosť k inej tematike – nakoniec sa ústrednou témou filmu Moana stal súbor rituálov vedúcich k premene z chlapca na dospelého muža. Režisér film dokončil v roku 1925.

Flahertyho však v Hollywoode nečakala šťastná budúcnosť. Pri nakrúcaní filmu White Shadows in the South Seas pre MGM sa nepohodol s kolegom na režisérskej stoličke W.S. Van Dykeom a projekt opustil. U Foxov zasa nakrúcal film Acoma the Sky City, ktorého natáčanie však štúdio po ôsmych mesiacoch zrušilo. Materiál, ktorý Flaherty nakrútil, opäť strávil požiar. Nasledujúca spolupráca s F.W. Murnauom na filme Tabu (1931) bola opäť v znamení množstva komplikácií – často sa hovorí o nezhodách medzi režisérmi a o Flahertyho malom prínose pre samotný film. Tak či onak, Flaherty bol vo fáze postprodukcie zničený a Murnauovi prenechal miesto jediného režiséra filmu za 25 tisícovú náhradu.