Eleonóra Kuželová sa narodila v Bratislave, kde aj vyrastala, študovala a úspešne absolvovala Vysokú školu múzických umení. Po dokončení VŠMÚ krátko pôsobila vo Vojenskom umeleckom súbore, neskôr účinkovala v Tatra revue a najdlhšiu časť svojho umeleckého života prežila v Krajovom divadle Nitra (dnešné Divadlo Andreja Bagara). V roku 1985 sa vydala za Stanislava Vrbku (teatrológ, kritik) a ukončila pôsobenie v nitrianskom divadle. Presťahovala sa späť do Bratislavy a herecky ostala na voľnej nohe, až kým neukončila svoju hereckú činnosť.
Nezabudnuteľná je aj z mnohých filmov. Jej prvotinou bola rozprávka Soľ nad zlato (1964) v prevedení televízneho filmu. Neskôr bola čašníčkou vo filme Zmluva s diablom (1967), statkárovou ženou "Hrajnohová" v minisérii Červené víno (1972), vo filme Pásla kone na betóne (1982) stvárnila postavu Kataríny a mastičkárkou bola v tragikomédii Sedím na konári a je mi dobre (1989). Po smrti svojho manžela obnovila spoluprácu s Jozefom Bednárikom, s ktorým mala dlhoročný špecifický vzťah presahujúci kolegialitu. Obsadil ju do televíznej inscenácie Kaviareň Lýra (1992) ako členku orchestra. Jej posledným filmom bola rozprávka Zlatý hlas (2004), kde hrala Smrtku. Okrem filmu a divadla vďaka svojmu hlasovému prejavu často pôsobila aj v rozhlase a dabingu.