Magdalena Lokvencová-Husáková (1916 - 1966)

Jej otec Antonín Lokvenc bol poľnohospodársky inžinier a ako príslušník rakúsko-uhorskej armády a bojoval aj v prvej svetovej vojne. Na nátlak rodičov vyštudovala právo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, jej srdce si však získalo divadlo. Preto popri advokátskej práci ešte študovala herectvo na konzervatóriu a svoj profesionálny život zasvätila doskám, ktoré znamenajú svet.

Ako prvá inscenovala na slovenských javiskách svetoznámych autorov, medzi ktorých patria Bertolt Brecht, Vladimír Majakovskij, Luigi Pirandello, Agatha Christie a mnohí ďalší. Nadväzovala na líniu medzivojnovej avantgardy, pričom sa snažila o tvorbu aktuálneho divadla, ktoré by rezonovalo s dobou. Vynikla ako režisérka komorných psychologických hier, intelektuálnej drámy i štylizovaných komédií.

Na filmovom plátne sa všestranná intelektuálka predstavila vo filmoch Vlčie diery (1948) v role Ančy Hucovej, Štyridsaťštyri (1957) ako postava Petrovičovej, alebo v slávnom Jánošíkovi I., II. (1962), kde hrala matku chýrneho zbojníka.

V 50. rokoch 20. storočia, keď bol jej manžel G. Husák zatknutý komunistami, Magdu Lokvencovú-Husákovú prepustili z divadla za amorálne pôsobenie na členov súboru. Nejaký čas bola bez práce, potom ju "odložili" do Slovenského národného múzea (SNM), kde za tri roky položila základy divadelného archívu.