Ctibor Filčík (1920 - 1986)

Významný slovenský divadelný aj filmový herec Ctibor Filčík sa narodil v Dolných Planchtinciach, rovnako ako aj Štefan Kvietik, a z tejto oblasti pochádzajú tiež Milan Kňažko a Július Pántik. Vyštudoval obchodnú akadémiu a začal pracovať ako úradník finančnej stráže. Okrem toho okúsil aj prácu robotníka, cestára a aktívne sa zúčastnil aj SNP. Dostalo sa mu tiež práce v rozhlase, kde sa stal nezabudnuteľným hlavne ako predstaviteľ Osmijanka, pri ktorom zaspávali a vyrastali celé generácie detí. Tu si ho v roku 1943 všimol aj Andrej Bagar a ponúkol mu miesto v martinskom Slovenskom komornom divadle, kde počas štyroch rokov vytvoril vyše štyridsať postáv.

Po tomto už Ctibor Filčík žil iba pre herectvo. V roku 1951 sa stáva členom Činohry SND a tu vytvoril asi svoju najznámejšiu divadelnú úlohu - vojvodcu Goetza v dráme Jeana-Paula Sartra "Diabol a Pánboh". Okrem toho vytvoril postavy v hrách Friedricha Schillera Zbojníci a Don Carlos, kde stvárnil Filipa II. Účinkoval tiež v Shakespearovom Kráľovi Learovi a Veselých paničkách z Windsoru. Vo svojom herectve častokrát vytváral zložité rozporuplné charaktery, rôznych vyvrheľov spoločnosti, až démonických ľudí. Od roku 1952 pôsobil štyri roky aj ako pedagóg na VŠMU.

Pred kamerou debutoval rovnako ako aj Ivan Mistrík v komédii KOZIE MLIEKO z roku 1950. Postupne sa objavoval v ďaľších filmoch ako KAPITÁN DABAČ alebo JÁNOŠÍK, kde si zahral zbojníckeho kapitána Hrajnohu alebo neskôr v historickom filme SKRYTÝ PRAMEŇ vytvoril postavu slávneho umelca Majstra Pavla z Levoče. Cenil si aj prácu pre televíziu, kde vďaka slávnym bratislavským pondelkom vytvoril mnoho zaujímavých postáv. Spomenúť treba aspoň PÁN PROFESOR SA ZAĽÚBIL, STRÝČKOV SEN, SESTERNICA BETA podľa Balzaca, OBLOMOV či KROTKÁ, ktorá získala hlavnú cenu na festivale v Monte Carle.

V roku 1963 dostal Cenu Československého rozhlasu, 3 roky nato titul zaslúžilý umelec. Aj napriek značnému úspechu sa o ňom hovorievalo, že nikdy nebol spokojný s tým, čo dosiahol. Ctibor Filčík zomrel náhle a nečakane 21. 11. 1986 a pochovaný bol v obci Pôtor (okr. Veľký Krtíš). Počas svojho života vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv, vďaka čomu patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského divadelného a filmového umenia. Sám pritom hovorieval: "Žiť na vavrínoch znamená vždy stagnáciu".