Emma Thompson 65 let

Nie je veľa herečiek, ktoré by dokázali s prehľadom zahrať postavy v klasických historických adaptáciách a rovnako presvedčivo by vedeli zvládnuť aj komediálne party. Jednou z nich je určite aj Emma Thompson, jedna z najuznávanejších britských herečiek súčasnosti.

Popri divadle sa občasne objavovala aj v televízii, no neboli to žiadne významné úlohy. Až prišiel rok 1985 a s ním muzikál Me and My Girl, ktorý mal na ostrovoch veľký úspech a priniesol zlom v jej kariére. Vďaka nemu získala svoju prvú dramatickú rolu v minisérii Fortunes of War, ktorá jej vyniesla najvyššie britské filmové ocenenie BAFTA. Táto cena však nebola to najdôležitejšie, čo účinkovaním v tomto filme získala. Zoznámila sa tu totiž s Kennethom Brahaghom, svojim neskorším manželom. V tej dobe bol Branagh vychádzajúcou hviezdou britského divadla a keď založil svoju vlastnú divadelnú spoločnosť Renaissance Theatre Company, Emma v nej nemohla chýbať.

Svoj filmový debut si odkrútila po boku Jeffa Goldbluma vo filme THE TALL GUY až ako tridsaťročná, no úspech sa mal dostaviť už čoskoro. Tým, kto jej mal k tomu dopomôcť nebol nikto iný, ako jej manžel, ktorý ju obsadil do svojho režijného debutu HENRICH V. V úlohe francúzskej princeznej Katherine v známej shakespearovskej adaptácii mohla naplno ukázať svoje herecké kvality. Druhým filmom, kde si zahrala pod vedením svojho manžela, bol thriller ZNOVU PO SMRTI o dva roky neskôr, kde si zahrala dvojúlohu zavraždenej klaviristky Margaret Straussovej a tajomnej Grace. Ich tretí spoločný projekt bol pre Emmu veľmi osobný. Scenár ku tragikomédii PETROVI PRIATELIA totiž napísal Emmin spolužiak, ktorý ju priviedol k divadlu Martin Bergmann a zahrali si tam aj jej priatelia zo študentských čias Hugh Laurie a Stephen Fry, ktorí boli vtedy tiež členmi Footlights. A tak tento príbeh o stretnutí starých spolužiakov bol vlastne parafrázou reality. Vrcholom spolupráce Branagh-Thompson bola ďalšia shakespearovská adaptácia VEĽA KRIKU PRE NIČ v roku 1993, čo bol asi jej najúspešnejší rok. V úlohe výrečnej šľachtičnej Beatrice naplno ukázala svoj temperament. Rok na to však prišiel rozvod a tým aj koniec ich úspešnej spolupráce.

Historické adaptácie ju vždy priťahovali a tak si nemohla nechať ujsť hlavnú postavu vo filmovom prepise románu Edwarda Forstera RODINNÉ SÍDLO. Za presvedčivé stvárnenie londýnskej intelektuálky Margaret Schlegelovej získala Oscara, Zlatý Glóbus a cenu BAFTA. V roku 1993 si spoluprácu s režisérom Jamesom Ivorym a s hereckým kolegom Anthonym Hopkinsom zopakovala v ďalšej adaptácii z prostredia britského triedneho systému SÚMRAK DŇA. Úloha umiernenej slečny Kentonovej, ktorej milostný vzťah k majordomovi zostal nenaplnený, jej vyniesla nominácie na Oscara, Zlatý Glóbus a cenu BAFTA. A v tom istom roku bola nominovaná na Oscara a Zlatý Glóbus aj za film V MENE OTCA. Byť nominovaná za dva filmy v ten istý rok, to sa stáva len veľmi výnimočne. Za stvárnenie advokátky Gareth Peirceovej, ktorá sa snaží dokázať nevinu írskeho mladíka odsúdeného na doživotie za teroristický útok, si to ale rozhodne zaslúžila.