Basil Poledouris (1945 - 2006)

"Je zopár producentov, ktorí vedia, že dokážem aj niečo iné, než len streľbu a výbuchy, no ešte aj tí chcú po mne zase len ďalšiu veľkú akciu. Ale mňa už nebaví hnať orchester cez zamínované polia. Radšej píšem hudbu o ľuďoch z mäsa a kostí. Hrdinov už sme tu mali dosť."

Práve posledný menovaný z jeho spolužiakov, John Millius, mu tiež jednak navrhol spoluprácu na jeho študentskom filme THE REVERSAL OF RICHARD SUN (1966) a tiež mu o desiatku rokov neskôr umožnili vstup na strieborné plátno. V roku 1978, dokedy sa Poledouris venoval výhradne televíznym projektom, totiž napísal hudbu pre jeho celovečerný film BIG WEDNESDAY. Išlo o komédiu z prostredia surfistov, ku ktorej mala pôvodne skladať hudbu skupina Beach Boys. Millius však nechcel ísť v konvenčných koľajniciach a chcel hudbu, ktorá by bola súčasne aj nadčasová a aj by dokonale zosobňovala mytológiu tohto športu. A tak mu voľba "orchestrálneho Poledourisa", s ktorým sa ostatne na škole aktívne venoval surfovaniu, prišla ako ideálne riešenie. Basil sa postavil pred hudobníkov a vytvoril svoje prvé veľké orchestrálne dielo. Napriek jeho príjemnej melodičnosti a sviežemu emocionálnemu náboju radosti oň však dodnes neprejavilo záujem žiadne hudobné vydavateľstvo. Preto zostáva dodnes prvým oficiálne vydaným Poledorisovým soundtrackom THE BLUE LAGOON (1980), film jeho druhého veľkého kamaráta a spolužiaka, Randala Kleisera. Pre THE BLUE LAGOON už Basil zmiernil a napísal jemnú romantickú sláčikovú hudbu, miestami zatienenú komornejšími tónmi. Ale to všetko bola len predpríprava na jeho v poradí druhú spoluprácu s Johnom Milliusom, legendárneho BARBARA CONANA.

Millius bol expertom na historický žáner, no s fantasy ešte nemal žiadne skúsenosti. Jedným si bol však istý. Vedel, že epickosť filmu nebude založená na hereckých výkonoch ani na dialógoch, ale na pútavej vizuálnej forme, sprevádzanej výraznou epickou orchestrálnou hudbou. Aby mal Basil na svoje dielo čo najviac času, Millius ho do projektu zatiahol ešte pred začatím nakrúcania a dal mu naň takmer celý rok. Najťažšie pre Basila bolo pojať hudbu formálnym štýlom, odpovedajúcim conanovskému veku, pretože film sa neodohráva v žiadnom konkrétnom období. Skladateľ sa tak musel vydať naprieč históriou hudby a vyraďovacou metódou eliminovať kompozičné harmonické stavby, ktoré neladili s historickým nádychom filmu. Nakoniec zakotvil v obdoví stredoveku a svoje krásne conanovské melódie obalil v kľúčových momentoch do plášťa masívnych bicích, lesných rohov a všadeprítomnej príchute ťažkého kovu. Na rôznorodosti motívov si dal obzvlášť záležať, pretože každým z nich mienil chrakterizovať jednotlivé scény filmu ako individuálne filmové celky. Aj vďaka tomu film pôsobí ako nemý dvojhodinový videoklip, čo bol koniec koncov Milliusov zámer. A Basilov režisér neprišiel skrátka ani v želaní, citovať v hudbe ich spoločnú lásku zo študenstkých čias, Prokofievovu skladbu "Battle on the Ice" z Eizenšteinovho Alexandera Nevského. Basil sa ňou inšpiroval v skladbe "Riders od the Doom", jednom z najväčším klenotov soundtracku, ktorý sa nakoniec stal prelomovým a dodnes nikým neprekonaným hudobné dielo v žánri historického fantasy.

Od tohto momentu, konkrétne od roku 1982, Poledouris napísal už vyše 60 soundtrackov pre celovečerné filmy, no i napriek niekoľkým veleúspešným dielam sa mu už BARBARA CONANA, takzvanú matku všetkých soundtrackov, nepodarilo nikdy prekonať. S Milliusom spolupracoval ešte na ďalších troch filmoch, z toho na dvoch akčných (RED DAWN, FLIGHT OF THE INTRUDER) a jednom historickom (FAREWELL TO THE KING), ktorý mu umožnil návrat ku conanovským kompozičným postupom. Angažmá na CONANOVI DESTROYEROVI síce na rozdieľ od Mulliusa neodmietol, no do hudby nevniesol vôbec žiadne nové prvky a iba v nej bez väčšieho tvorcovského zanietenia recikloval starú klasiku. V jeho repertoári historických soundtrackov tak nakoniec toto pokračovanie zastáva iba priečku dobrého štandardu a je zatienené ako vyššie spomínaným FAREWELL TO THE KING, tak i FLESH+BLOOD Paula Verhoevena. V spolupráci s týmto holanďanom napokon Poledouris vytvoril tiež dva akčné kúsky ROBOCOP a STARSHIP TROOPERS, ktoré patria v súčasnosti k jeho najreprezentatívnejším dielam.