Rob Zombie 59 let

Miluje béčkove filmy, netají sa obdivom k Charlesovi Mansonovi, medzi jeho idoly patrí Alice Cooper a vlastní nahrávaciu spoločnosť. Donedávna bol pre širokú verejnosť takmer neznámym pojmom a zasvätení ho poznali ako hudobníka s bizarným imidžom a výzorom typického južanského drsňáka. Zarastený, potetovaný a na prvý pohľad výstredný metalista s dreadmi naštartoval začiatkom nového milénia kariéru filmového režiséra. Nakrútil dva kontroverzné horory, čím vzdal poctu zásadným dielam žánru „exploitation“ a tak ako hudobným razením, aj tým filmovým sa vzdialil mainstreamu na míle. Navždy zmenil tvár amerického heavy metalu a dnes predstavuje nádej aj pre hororových nadšencov či vyznávačov krvi, násilia a zvrátených myšlienok.

Zombie si v deväťdesiatych rokoch vybudoval povesť kontroverzného umelca a nežiaducého elementu na scéne - teatrálna javisková šou, temné videoklipy a systematické pokúšanie ochrancov zákona vyústili k pozícii jedného z lídrov metalového žánru. Režíroval drvivú väčšinu propagačných videí a hojne využíval zavedené trademarky: strašidelnú atmosféru, monštrá každého druhu, odhalené go-go tanečnice a zombíkov. Obaly albumov, kresby v bookletoch či motívy tričiek boli tiež jeho dielom až do rozpadu skupiny, načo nadviazal úspešnou sólovou kariérou. Aj počas nej ho na každom kroku sprevádzala herečka Sheri Moon, ktorá sa stala jeho priateľkou a múzou, pričom účinkovala v pätnástich klipoch. Dlhoročný vzťah nakoniec spečatili sobášom počas sviatku Halloween v roku 2002.

Preraziť na strieborne plátno sa Robovi podarilo už v roku 1996 animovaným filmom BEAVIS AND BUTT-HEAD DO AMERICA, keď dostal príležitosť nakresliť psychedelickú scénu v celovečernej verzii kultového seriálu z dielne MTV. Obrovská šanca prišla o štyri roky neskôr - Zombie napísal scenár a mal režírovať tretí diel komiksovej adaptácie THE CROW: SALVATION, ale kvôli neustálym nezhodám s producentami sa musel porúčať. Počiatočne sklamanie trochu utlmilo filmárske snahy hudobníka, avšak vzápätí dostal výhodnú ponuku nakrútiť svoj režijný debut pre Universal Pictures. Producenti mu dali voľnú ruku so zámerom uviesť na trh ďalšiu módnu vyvražďovačku a možno aj preto sa úchylný splatter HOUSE OF 1000 CORPSES minul s ich očakávaniami. Spoločnosť odmietla film distribuovať a k divákom sa dostal až po troch rokoch vďaka Lions Gate.

Príbeh o skupine tínedžerov, ktorí sa stanu obeťami rodinky narušených psychopatov, zdatne kopíroval šablonu kultovej snímky Tobe Hoopera TEXAS CHAIN SAW MASSACRE a vrátil do hry také esá ako Sid Haig, Karen Black či Bill Moseley. Voľné pokračovanie na seba nenechalo dlho čakať - v roku 2005 uzrela svetlo sveta brutálna road-movie THE DEVIL'S REJECTS, z formálneho hľadiska prepracovanejší a režijne vyspelejší nasledovník originálu. Tiesnivú atmosféru a krvavé jatky vystriedalo naturalisticky zobrazované násilie, ponižovanie a väčšia miera perverznosti. Zombieho dielo sa dočkalo priaznivých recenzií, medzi inými aj od renomovaného kritika Rogera Eberta, a v neposlednom rade definitívne vytvorilo rekord vo frekvencii užívania nadávky „fuck“ v jednom filme - spolu 560 krát.