Elia Kazan (1909 - 2003)

"Už ako malý som chcel mať tri alebo štyri životy.“

Výraznejšie sa začal venovať réžii až po 2. svetovej vojne a často nakrúcal filmy so spoločensko-kritickým zameraním. V roku 1947 založil v New Yorku hereckú školu "Actors Studio", kde do roku 1962 pôsobil aj ako pedagóg. V tom istom roku nakrútil drámu DŽENTLEMANSKÁ DOHODA o odhaľovaní antisemitizmu v povojnovej Amerike. Film sa stal jeho prvým veľkým úspechom, získal 3 Oscarov, okrem ceny pre Kazana za najlepšiu réžiu to bolo aj ocenenie za najlepší film.

Nepríjemnú kapitolu Kazanovho života tvoria začiatky 50. rokov, kedy prepukla v USA antikomunistická hystéria. V januári 1952 bol Kazan predvolaný pred špeciálnu komisiu, aby objasnil svoju činnosť šéfa ľavicovej divadelnej skupiny v rokoch 1934-36. Tiež sa od neho žiadalo, aby udal svojich kolegov, ktorí boli členmi americkej komunistickej strany. Kazan to najskôr odmietal, no pod hrozbou, že už nikdy viac nebude môcť nakrúcať filmy tak urobil a vydal mená ôsmich svojich spolupracovníkov. Neskôr sa vo svojej autobiografii priznal: "Dlhé roky komunistov nenávidím a neviem prečo by som si mal kvôli nim ničiť kariéru."

V 50. rokoch vznikli aj jeho najvýznamnejšie filmy. V roku 1951 je to adaptácia Williamsovej hry ELEKTRIČKA DO STANICE TÚŽBA, o 3 roky nato nakrútil drámu V PRÍSTAVE. Snímka bola druhým filmom v histórii, ktorý získal 8 Oscarov a Kazan sa po druhýkrát radoval zo zlatej sošky. O rok neskôr sa pustil do slávneho filmu NA VÝCHOD OD RAJA podľa knihy Johna Steinbecka. Moderné spracovanie príbehu Kaina a Ábela získalo značnú popularitu hlavne vďaka účasti symbolu mladej búriacej sa generácie Jamesa Deana, ktorý v ten istý rok tragicky zahynul.