François Ozon 56 let

"Geniálny režisér žien", či "Magický umelec". Týmito prívlastkami býva označovaný vo francúzskej tlači. K svojim hercom, a zvlášť herečkám starším od neho, prechováva pevné puto. On sám ho označuje za "ľúbostný vzťah, ale nie v sexuálnom zmysle".

Mal 28 rokov, keď za svoj krátky film LETNÉ ŠATY dostal cenu "Léopard de Demain" Award na festivale filmov v Locarnobol. Nasledujúcich 15 rokov točil nepretržite. Na svojom konte má 30 hodinových, 17 krátkych a od roku 1998 už aj niekoľko celovečerných filmov, medzi nimi i 8 ŽIEN, ktoré ho preslávili. Do svojej prvej krátkej snímky PHOTO DE FAMILIE (1988), v ktorej syn vraždí svoju rodinu, obsadil sám seba a svojich príbuzných. Nasledovalo mnoho ďalších krátkometrážnych snímkov, z ktorých niekoľko zabodovalo na filmových festivaloch, napr. ACTION VÉRITÉ (1994) alebo UNE ROBE D'ÉTÉ (1996). V roku 2002 prišiel film, ktorým si urobil meno aj mimo Francúzska - 8 FEMMES (8 ŽIEN) - v ktorom hrali také ikony francúzskej kinematografie ako Catherine Deneuve, Fanny Ardant, Isabelle Huppert či Emmanuelle Béart.

Na začiatku jeho tvorby si Ozon nevyslúžil veľa pochvaly, nakoľko točil provokatívne diela plné násilia. Niekoľko jeho krátkych filmov a prvé hrané filmy sú o inceste, S&M či otcovražde. Dôvod, prečo sa rozhodol pre réžiu: “Tu môžem katalizovať svoju agresivitu, liečiť svoje strachy.“ Dnes však dodáva: “Predtým bola réžia mojou terapiou. Mohol som všetko zo seba vykričať. Dnes, keď mi život padne už ľahšie, je to pre mňa zábava.” Ale i dnes sa jeho filmy len zriedka zaobídu bez nejakej tej mŕtvoly. François je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tzv. "New Wave" vo francúzskej kinematografii (ďalej napr. Jean-Paul Civeyrac, Philippe Ramos, či Yves Caumon).

Francois Ozon má slabosť pre prácu so ženami, zvlášť s tými, ktoré sú od neho o pár rôčkov staršie. Vždy znova obsadzuje do svojich filmov kedysi známe herečky, ktorých sláva i talent zapadli prachom. On sfúkne ten prach a nechá ich zažiariť na plátne. Podnetom k tomu mu bola spolupráca so Charlotte Rampling, v ktorej vidí svoje staré ego. V jeho melodráme POD PIESKOM hrá Charlotte vdovu, ktorá sa nevie zmieriť so smrťou svojho muža. Vzhľadom na jeho predchádzajúcu tvorbu tichá hra kamery s vtedy 59-ročnou Charlotte šokovala. Jemu vyslúžila uznanie a pre ňu to bola comebackom ako charakterovej herečky, tak i ženy s nehasnúcim sexappealom. A prečo pravé práca so ženami? “Zistil som, že ja sám môžem cez ženské postavy hovoriť. Nepriamym spôsobom, ale oveľa intímnejšie.” O tri roky neskôr nechal hrať nenalíčenú a nakrátko ostrihanú Charlotte Rampling vo SWIMMING POOL. Celkovo pri svojej prací využíva viac reč tela ako verbálnu reč.