Totó, vlastným vyčerpávajúcim menom Antonio Focas Flavio Angelo Ducas Comneno De Curtis Di Bisanzio Gagliardi, skrátene Antonio de Curtis, sa preslávil hlavne v rodnej Itálii ako komik, herec, spisovateľ a pesničkár. Jeho fanúšikovia ho označujú za najmilovanejšieho talianskeho umelca 20. storočia.
Svoju kariéru začal v malých divadlách, než sa v roku 1922 presťahoval do Ríma, kde vo väčších divadlách predvádzal žáner zvaný “avanspettacolo“, čo bol akýsi mix baletu, muzikálu a komédie. Časom sa stal majstrom v tomto obore a už v 1930 vlastnil svoju vlastnú spoločnosť s ktorou cestoval po celej krajine.
Do filmu sa dostal v roku 1937 komédiou Fermo con le Mani, čo naštartovalo jeho kariéru, počas ktorej hral vo vyše 100 filmoch, pravidelne dosahujúcich úspechy hlavne v Itálii a miestami sa objavil aj v Talianskej televízií. Totóve meno sa veľa krát objavilo aj v samotných názvoch jeho filmov ako napríklad Totó Sceicco (Totó šejkom), Totó e i Re di Roma (Totó a kráľ Rímu) Totó al Giro d´Italia (Totó na ceste Itáliou), či Totó a Colori (Totó farebne), čo bol prvý taliansky farebný film natočený v 1952. V posledných filmoch, v ktorých hral, sa mu už dostávalo viac dramatických rolí ako komediálnych, za čo sa podpísal kontroverzný taliansky režisér Pier Paolo Pasolini. Tieto role mu priniesli uznanie, ktoré stratil dávno predtým prísnymi kritikmi. Tí začali jeho génia objavovať až po smrti.
Od roku 1940 až do smrti Totó reprezentoval to najlepšie z talianskej komédie. V 50-tych rokoch sa začal naviac venovať písaniu. Snáď najznámejšie jeho dielo je A Livella, kde sa spoločne po smrti stretnú arogantný boháč a pokorný chudobný muž, pričom rozoberajú svoje odlišnosti. Začal písať piesne, jednu zložil svojej žene Diane po spoločnom sobáši. Volala sa Malafemmena (Zlá žena) a je považovaná za jednu z najlepších talianskych popových piesní.