Vladimir Iljič Lenin (1870 - 1924)

Vladimir Iľjič Lenin sa narodil 22. apríla roku 1870 v Simbirsku. Jeho rodné priezvisko bolo Uľjanov, neskôr ako dospelý muž si zvolil pseudonym Lenin, podľa ruskej rieky Lena. Jeho otec Ilja Nikolajevič Uľjanov bol riaditeľom gymnázia. Matka Maria Alexandrovna Uľjanovová (rodená Blanková) pracovala ako učiteľka na základnej škole. Keď mal šestnásť rokov, umrel mu otec a o rok neskôr bol popravený jeho starší brat Alexander. V tom čase sa začal Vladimír Iljič zaujímať o Marxove teórie a socialistické hnutia.

Kvôli svojim radikálnym ľavicovým politickým názorom musel emigrovať do Švajčiarska. Patril medzi vedúcich členov Sociálno-demokratickej robotníckej strany. Stal sa vodcom boľševikov. Od roku 1907 do roku 1917 žil v exile v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Anglicku a Fínsku. Stále bol politicky aktívny a kvôli tomu cestoval po celej Európe. Popri tom sa naďalej vzdelával. Keď vypukla v roku 1917 februárová revolúcia, počas ktorej bol zvrhnutý cár Mikuláš II., pricestoval Lenin urýchlene do Ruska. Neskôr sa postavil do čela Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Cár aj s celou svojou rodinou bol popravený a moci sa chopili boľševici.

Lenin sa stal najmocnejším mužov v Rusku. V roku 1918 bol na neho spáchaný atentát, pri ktorom utrpel vážne zranenie, ktoré trvale podlomilo jeho zdravotný stav. V roku 1922 ho postihla mozgová príhoda, po ktorej ostal čiastočne ochrnutý. Oslabilo to jeho moc a do popredia sa začal dostávať Josif Vissarionovič Stalin. V marci roku 1923 dostal ďalšiu silnú mŕtvicu. Ostal paralyzovaný a prišiel o reč. Zomrel 21. januára roku 1924, vo veku 53 rokov. Jeho mŕtve telo bolo zabalzamované a vystavené v mauzóleu na Červenom námestí v Moskve.