Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu. V detstve prekonal ťažkú astmu, nechodil preto do školy a vyučovala ho jeho matka. Tá v ňom prebudila záujem o literatúru, prostredníctvom ktorej sa dostal ku komunistickému učeniu Engelsa a Marxa.
V Peru sa Che spoznal s Ricardom Rojom, včlenil sa do ľavicového hnutia a spoločne odišli do Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou Hildou Gadeovou. Došlo však k Američanmi riadenej invázii, demokratický prezident bol zvrhnutý a Che bol nútený ujsť do Mexika. A práve tu narazil na Fidela Castra, ktorý viedol skupinu ozbrojencov proti diktátorovi Batistovi. Pripojil sa ku Castrovmu Hnutiu 26. júla a v decembri sa už tajne vylodili na Kube na známej lodi Granma. Guerilla trvala dva roky a len sám Che v nej zavraždil viac než 200 ľudí. Batista padol a z Guevaru sa stal známy revolucionár, ktorý mal osobne zásluhu na neskoršom Castrovom komunistickom zmýšľaní.
Po revolúcii prijal kubánske občianstvo, riadil popravy v havanskej pevnosti La Cabaña, stal sa prezidentom Kubánskej národnej banky a od roku 1961 riadil Ministerstvo priemyslu, kde presadzoval svoju ideu spoločnosti bez tried. Jeho vláda nad financiami a trhom práce však nemala veľký úspech a neskôr bol tvrdo kritizovaný. Z tejto doby je známy jeho výrok „Sí, hemos fusilado, fusilamos y seguiremos fusilando...“, ktorý predniesol v prejave OSN v New Yorku („Áno, popravovali sme, popravujeme a budeme popravovať...“).
Kvôli rozporom s Castrom a ZSSR Che opustil Kubu a šiel viesť revolúciu do zahraničia. Najprv v Zaire, Kongu, neskôr v Bolívii, vždy neúspešne. V boji bol Che nekompromisný, odvážny, no zároveň ľudský voči spolubojovníkom a tým, čo prijímali jeho boj za svoj. Často menil identity, nepovyšoval sa nad obyčajných vojakov, keď mal chvíľu voľného času tak čítal alebo písal.